ESG a inklúzia: prečo patria k sebe

Prečo sa pozornosť presúva k "S"

Environmentálny aj governance pilier ESG majú dnes už pomerne jasné, štandardizované metriky – emisie sa dajú zmerať v tonách, zloženie predstavenstva sa dá spočítať. Sociálny pilier je oproti tomu dlhodobo najťažšie uchopiteľný. "Starostlivosť o zamestnancov" alebo "spoločenská zodpovednosť" znejú dobre, no bez konkrétnych, overiteľných krokov sa len ťažko premietajú do skóre alebo ratingu.

Práve preto sa v poslednom období pozornosť ESG tímov aj poskytovateľov ratingov presúva smerom k tomu, ako sociálny pilier zmerateľnejšie uchopiť. Firmy, ktoré si robia ESG self-assessment – napríklad cez platformu Synesgy od spoločnosti CRIF, dostupnú aj na slovenskom trhu – vypĺňajú dotazník rozdelený do niekoľkých makro-kategórií vrátane samostatnej sociálnej oblasti. A presne v tejto časti sa najviac cení to, čo sa dá doložiť, nie len opísať.

Čo v praxi znamená inklúzia

Keď sa povie "inklúzia", väčšina firiem si automaticky predstaví internú tému – diverzitu v tíme, rodové zastúpenie vo vedení, prístup k rovným príležitostiam pri nábore. Toto sú dôležité a správne oblasti. Inklúzia má však aj druhú, rovnako reálnu stranu, na ktorú sa v ESG diskusii často zabúda: ako sa firma správa k ľuďom, ktorí prichádzajú do jej prevádzok ako zákazníci, klienti alebo návštevníci.

Pre banku, nemocnicu, sociálne zariadenie, úrad, obchod či hotel to znamená jednoduchú otázku: je vaša pobočka, čakáreň alebo predajňa rovnako pohodlná a dôstojná aj pre človeka, ktorý sa pri chôdzi spolieha na barlu alebo palicu? Bežná situácia – potreba mať pri podpise, platbe alebo vybavovaní voľné ruky – sa pre takéhoto človeka bez vhodného riešenia opakuje pri každej návšteve. Ide o drobnosť, ktorú si väčšina návštevníkov ani nevšimne, no práve preto je to presne ten typ detailu, cez ktorý sa inklúzia dá reálne poznať – nie len deklarovať.

Od deklarácie k podkladu do ratingu

Rozdiel medzi firmou, ktorá "podporuje inklúziu", a firmou, ktorá ju vie doložiť, je v ESG hodnotení čoraz citeľnejší. Keď firma vypĺňa dotazník k externému ESG ratingu, vo všeobecnej aj sociálnej časti sa oceňuje, ak vie ku každému tvrdeniu priradiť konkrétny fakt: koľko prevádzok, aké opatrenie, od kedy, s akým výsledkom.

OPORA+ pracuje presne s touto logikou – rámcom, ktorý zhŕňajú štyri slová: urobiť, zdokumentovať, zmerať, preukázať. Sprístupnenie prevádzky sa nezačína a nekončí inštaláciou. Na začiatku je analýza priestoru a identifikácia miest, kde má riešenie najväčší význam – recepcia, pokladňa, čakáreň, klientske pracovisko. Nasleduje samotná realizácia a napokon dokumentácia: koľko miest bolo vybavených, kde presne, s akým ohlasom personálu a návštevníkov. Výsledkom je konkrétny podklad – nie fráza o zodpovednosti, ale dáta, ktoré sa dajú vložiť do sociálnej časti akéhokoľvek ESG dotazníka alebo výročnej správy.

Prečo je to výhoda navyše

Pre firmu, ktorá si každoročne obnovuje ESG rating alebo pripravuje podklady pre obchodných partnerov, banky či investorov, to má praktický význam. Namiesto všeobecnej vety o spoločenskej zodpovednosti môže do formulára alebo správy uviesť overiteľný fakt: počet prevádzok, počet realizovaných miest, dátum realizácie, prípadne aj fotodokumentáciu. Presne to je typ informácie, ktorá v sociálnej časti hodnotenia váži viac než akékoľvek vyhlásenie o zámeroch.

Rovnako dôležité je, že takéto opatrenie nie je jednorazová aktivita, ktorá sa "odškrtne" a zabudne. Dá sa postupne rozširovať – z jednej pobočky na celú sieť – a každé rozšírenie znamená aktualizovaný, silnejší podklad pre ďalšie hodnotiace obdobie.

Ďalší krok

Ak vaša firma pripravuje ESG rating alebo self-assessment a hľadá spôsob, ako sociálnu časť podložiť konkrétnym, zdokumentovaným krokom – nie iba textom o hodnotách – radi vám ukážeme, ako môže sprístupnenie vašich prevádzok vyzerať v praxi a aké podklady z neho viete získať.

OPORA+ · Spoločne tvoríme miesta bez bariér.