ESG rozpočet na papieri už nestačí: čo firmy dnes naozaj riešia v spoločenskej zodpovednosti?

Aký problém firmy pri ESG reálne riešia

Keď firma zavádza ESG alebo CSR program, málokedy ide o jeden jasný problém. Väčšinou ide o súbeh viacerých tlakov naraz: investori a banky sa pri financovaní čoraz častejšie pýtajú na sociálny a environmentálny profil firmy, veľkí obchodní partneri žiadajú dáta o zodpovednom správaní ako súčasť dodávateľských zmlúv, zamestnanci – najmä mladšia generácia – si pri výbere zamestnávateľa všímajú, či firma svoje hodnoty len deklaruje alebo aj reálne napĺňa, a napokon aj samotné vedenie firmy čoraz častejšie chce vedieť, či peniaze vyčlenené na spoločenskú zodpovednosť prinášajú niečo viac než dobrý pocit.

Spoločným menovateľom všetkých týchto tlakov je jedna otázka: dá sa to, čo firma robí, niečím doložiť?

Regulácia sa zužuje – tlak trhu neklesá

Zaujímavý je aktuálny regulačný vývoj. Európska smernica o vykazovaní udržateľnosti (CSRD) zostáva v platnosti, no po tzv. balíku Omnibus I, ktorý nadobudol účinnosť v marci 2026, sa okruh firiem s priamou zákonnou povinnosťou reportovať výrazne zúžil – týka sa v zásade len veľkých podnikov nad 1 000 zamestnancov s obratom nad 450 miliónov eur. Slovenská transpozícia sa pripravuje s plánovanou účinnosťou od začiatku roka 2027 a počíta aj s ochranou menších firiem pred tým, aby od nich obchodní partneri zmluvne vyžadovali ESG dáta nad rámec zjednodušených štandardov.

Pre drvivú väčšinu slovenských firiem to v praxi znamená, že priama zákonná povinnosť podrobne reportovať ESG odpadá alebo sa výrazne zjednodušuje. Dalo by sa čakať, že tým téma stratí na dôležitosti. Deje sa presný opak. Po rokoch, keď sa ESG reporting často stotožňoval s objemnými dokumentmi plnými všeobecných formulácií, prichádza obdobie takzvanej „ESG únavy" – investori, médiá aj verejnosť sú citlivejší na tzv. greenwashing a na projekty, ktoré znejú veľkolepo, ale nedajú sa overiť. Firmy, ktoré chcú v tejto atmosfére obstáť, preto čoraz viac súťažia nie objemom reportu, ale kvalitou a overiteľnosťou toho, čo reálne dokážu preukázať.

Inak povedané: menej firiem to bude musieť robiť zo zákona, ale tie, ktoré to robia dobrovoľne, to budú musieť robiť dôveryhodnejšie.

Ako firmy dnes vnímajú spoločenskú zodpovednosť

V praxi sa medzi firmami stále stretávajú dva odlišné prístupy k spoločenskej zodpovednosti. Prvý je „compliance" prístup – CSR ako povinná položka, ktorá sa raz ročne zhrnie do pár strán vo výročnej správe a odkomunikuje smerom von. Druhý, čoraz častejší prístup, chápe spoločenskú zodpovednosť ako súčasť firemnej stratégie a reputácie – projekt, ktorý má vlastný cieľ, rozpočet, merateľné výstupy a vie sa premietnuť aj do internej kultúry firmy, nielen do externej komunikácie.

Rozdiel medzi oboma prístupmi sa dá zhrnúť do jednej vety, ktorú si čoraz viac ESG a CSR tímov kladie ako test pred spustením nového projektu: „Vieme na konci povedať, čo presne sme zmenili, a máme to čím doložiť?" Ak je odpoveď nie, projekt síce môže vyzerať dobre v prezentácii, ale v očiach investora, partnera či vlastného zamestnanca stráca na hodnote.

Príklad reálneho dopadu: prístupnosť priestorov

Jedna z oblastí, kde sa dá tento rozdiel ukázať veľmi konkrétne, je prístupnosť firemných a verejných priestorov pre ľudí, ktorí sa pri chôdzi spoliehajú na barle alebo palicu. Ide o bežnú, no často prehliadanú situáciu: pri recepcii, na klientskom pracovisku, v čakárni či v jedálni potrebuje takýto človek počas bežného vybavovania voľné ruky – na podpis, platbu, doklady – a barla alebo palica sa nemá o čo oprieť. Buď spadne na zem, alebo si ju musí človek nepohodlne pridržiavať.

Riešenie tejto situácie – napríklad jednoduchý držiak, ktorý sa bez zložitej  pripevní na hranu stola či priehradky – je typický príklad projektu, ktorý spĺňa test „vieme to doložiť". Dá sa presne povedať, koľko miest v prevádzke bolo takto vybavených, kde presne sa nachádzajú, a dá sa to podložiť fotografiami aj spätnou väzbou ľudí, ktorí dané priestory reálne používajú. Nejde o veľkú investíciu ani o zložitý projekt – ide o presne ten typ konkrétneho, overiteľného kroku, aký dnes trh od firiem čoraz viac očakáva namiesto všeobecných vyhlásení o zodpovednosti.

Práve na tomto princípe – premeniť CSR/ESG rozpočet firmy na konkrétne, dokumentovateľné riešenie v reálnych priestoroch – stavia aj spolupráca, ktorú firmám ponúka OPORA+.

Čo si z toho odniesť

ESG prestáva byť najmä o tom, koľko strán má výročná správa, a čoraz viac o tom, či vie firma ku každému projektu pripojiť jednoduchú vetu: toto bol problém, toto sme zmenili, takto sme to zmerali, toto je výsledok. Firmy, ktoré si na túto otázku vedia odpovedať už dnes – bez ohľadu na to, či sa ich aktuálne týka zákonná povinnosť reportovať – budú mať pri budúcich rozhovoroch s investormi, bankami aj vlastnými zamestnancami jednoznačne lepšiu pozíciu.

OPORA+ · Spoločne tvoríme miesta bez bariér.